Paul Morphy sa narodil 22.júna 1837 v americkom meste New Orleans. Pochádzal zo zámožnej rodiny plantážnikov, šach hral jeho otec, povolaním vrchný sudca štátu Luisiana, starší brat a strýko. Paul, ktorý sa naučil pravidlá hry len nemým pozeraním na hru otca so strýkom, bol už v detskom veku veľmi silným hráčom.
V roku 1850 porazil maďarského majstra Johanna Löwenthala, ktorý v tom čase navštívil New Orleans. Paul mal fenomenálnu pamäť, ovládal štyri jazyky. Vo veku 20 rokov sa stal historicky prvým šachovým šampiónom USA, keď porazil Nemca Louisa Paulsena 6:2 (+5-1=2) vo finále K.O. turnaja v New Yorku 1857. Bol to jediný turnaj, ktorého sa Morphy počas svojej krátkej hviezdnej kariéry zúčastnil.
Ešte pred týmto turnajom dokončil štúdium práva, svojej profesií sa podľa amerických zákonov mohol venovať až po dovŕšení plnoletosti v 21 roku. A tak zostávajúci čas využil na šachové turné po Európe. V Anglicku porazil v zápasoch Samuela Bodena 7,5:2,5 (+6−1=3), Henryho Birda 10,5:1,5 (+10-1=1), Johna Owena 4:1 (+4-1=0), Johanna Löwenthala 10:4 (+9-3=2) a po dlhom neúspešnom vyjednávaní o usporiadanie zápasu s najlepším anglickým hráčom Howardom Stauntonom prišiel do Paríža, kde porazil francúzskych majstrov Pierra Saint-Amanta 1:0 (+1-0=0), Julesa Arnous de Riviére 6,5:1,5 (+6-1=1)a Daniela Harrwitza 5,5:2,5 (+5-2=1).
Zápas s Nemcom Adolfom Anderssenom, víťazom prvého medzinárodného turnaja v Londýne, bol neoficiálnym zápasom o titul najlepšieho hráča sveta. Morphy ho aj napriek zdravotnej indispozícii na začiatku zápasu vyhral presvedčivo 8:3 (+7-2=2) a ďalší zápas s tým istým súperom rovnako suverénne 5:1 (+5-1=0). Po tomto víťazstve už nemal vážnejšieho súpera a bol oprávnene považovaný sa najlepšieho hráča sveta. Po návrate do Londýna v roku 1859 ho vyhlásili za majstra sveta a zároveň sa mu dostalo vzácnej pozornosti v podobe súkromnej audiencie u samotnej Kráľovnej Viktórie. Amerika ho pri návrate oslavovala ako národného hrdinu, keď ho v New Yorku privítal syn prezidenta Martina van Burena, John van Buren.
Šachové majstrovstvo a sláva však priniesli Morphymu problémy v jeho profesii. Jeho meno bolo spojené so šachovou hrou, ktorá bola považovaná za ľahkú zábavu až hazardnú hru, a preto ho ako právnika nikto nechcel zamestnať. Okrem toho v roku 1861 vypukla v Amerike občianska vojna. Nervové vypätie spôsobené vojnou a neúspechmi v povolaní podlomili Morphyho duševné zdravie. K šachovej hre, ktorú pravdepodobne vinil za neúspech v odbore, ktorý vyštudoval, sa, až na zriedkavé exhibičné vystúpenia, vrátiť nechcel. Rodinný majetok, ktorý mu umožňoval žiť bez nutnosti pracovať a strata sebadôvery vo vlastné sily postupne jeho duševné problémy prehĺbili. Zomrel vo veku 48 rokov na mozgovú mŕtvicu v rodnom New Orleanse.
Morphy je považovaný za najvýznamnejšieho a zároveň aj posledného predstaviteľa romantickej éry šachu. Nebol to však len vrodený kombinačný talent, cit a intuícia, ktorými dokázal poraziť za necelé tri roky celý šachový svet. Hral, podobne, ako iní intuitívni hráči, napr. Capablanca, Fischer, Karpov, veľmi rýchlo. Dokázal vytrvalo a vynaliezavo brániť horšie pozície. Poraziť ho v čo i len jednej partii zápasov stálo súperov veľa síl, ktoré im chýbali v ostatných partiách, kde sa často nezmohli na vážnejší odpor. Na túto skutočnosť poukazovali Anderssen aj Löwenthal, ktorí s ním odohrali najviac vážnych partií.
Morphyho šachové majstrovstvo založené na intuícii a mimoriadnom kombinačnom talente a cite pre harmóniu rozmiestnenia figúr sa prejavilo najmä v otvorených pozíciách, kde mohol uplatniť svoju fantáziu, pohotovosť a presný prepočet variantov. Na rozdiel od svojho predchodcu Anderssena Morphy takmer nikdy nehral zbytočne na krásu, jeho kombinácie boli logickým dôsledkom predchádzajúcej stratégie. Jej podstatou bolo predstihnúť súpera vo vývine figúr, obsadiť centrum, rozmiestniť figúry na aktívne pozície. Potom zvyčajne nasledovalo otvorenie pozície pešiakovým prielomom, výmenou, či obeťou pešiakov. Zavŕšením bol bleskový útok, ktorému nepripravené súperove figúry nedokázali vzdorovať.
V otvorených pozíciách je tento postup dosiaľ neprekonaný, preto sú Morphyho partie aktuálne aj dnes ako metodický materiál pre každého, nielen začínajúceho hráča.
Chyby, ktorých sa dopúšťali Morphyho súperi, a medzi nimi boli aj najsilnejší hráči tej doby, sú i dnes rozšírené v partiách menej skúsených hráčov. Presvedčivé Morphyho víťazstvá sú pre nás návodom, ako podobné chyby využiť.
Nepresností, ktoré jeho súperi dokázali využiť len zriedkavo, sa Morphy dopúšťal v statických manévrovacích pozíciách s blokovanými pešiakovými reťazami, kde význam kombinačného talentu ustupuje do úzadia.